https://news-viptv.com/wp-content/uploads/2026/08/asean0.png" alt="banner 1000x250" title="banner 1000x250" width="1000" height="250" loading="lazy" />

𝐓𝐈𝐌𝐎𝐑-𝐋𝐄𝐒𝐓𝐄 𝐊𝐎𝐌𝐄𝐌𝐎𝐑𝐀 𝐂𝐄𝐍𝐓𝐄𝐍A𝐑𝐈𝐔 𝐅𝐈𝐃𝐄𝐋 𝐂𝐀𝐒𝐓𝐑𝐎, 𝐃𝐄𝐒𝐓𝐀𝐊𝐀 𝐊𝐎𝐍𝐓𝐑𝐈𝐁𝐔𝐈𝐒𝐀𝐔𝐍 𝐂𝐔𝐁𝐀 𝐈𝐇𝐀 𝐀A𝐑𝐄𝐀 𝐒𝐀𝐔𝐃𝐄

  • Share
banner 728x90
DILI,www.vipnews-tv.com- Timor-Leste komemora centenáriu ka tinan 100 hosi Fidel Alejandro Castro Ruz nia moris, líder Revolusionáriu Cuba nian, liu-hosi serimónia ne’ebé hala’o iha Arquivu no Muzéu Rezisténsia Timorense, Dili, tersa (11/08).

Atividade ne’e organiza hosi Embaixada Repúblika Cuba iha Timor-Leste atu marka aniversáriu 100 Fidel Castro, ne’ebé moris iha 13 Agostu 1926, iha Birán, Cuba, no mate iha 25 Novembru 2016, iha Havana.
Iha komemorasaun ne’e, Prezidente Repúblika, José Ramos-Horta, destaka figura Fidel Castro no kontribuisaun Cuba bá Timor-Leste, liuliu iha área saúde, liu-hosi kooperasaun no formasaun profisionál saúde Timoroan.
Prezidente Ramos-Horta hateten katak komemorasaun centenáriu Fidel Castro la’ós de’it atu lembra figura importante ida hosi istória Cuba, maibé mós atu rekoñese amizade, solidariedade no kooperasaun ne’ebé dezenvolve entre Cuba ho Timor-Leste durante tinan barak.
Ramos-Horta lembra ninia enkontru ho Fidel Castro iha Kuala Lumpur, Malázia, iha 2003, hamutuk ho Kay Rala Xanana Gusmão no Mari Alkatiri. Enkontru ne’e, sai pontu importante ida bá hahú kooperasaun entre Timor-Leste ho Cuba, liu-liu iha seitór saúde.
“𝐈𝐡𝐚 𝐭𝐞𝐦𝐩𝐮 𝐧𝐞’𝐞𝐛𝐚́, 𝐢𝐭𝐚 𝐟𝐨𝐢𝐧 𝐫𝐞𝐬𝐭𝐚𝐮𝐫𝐚 𝐢𝐧𝐝𝐞𝐩𝐞𝐧𝐝𝐞́𝐧𝐬𝐢𝐚. 𝐈𝐭𝐚 𝐟𝐚𝐥𝐭𝐚 𝐦𝐞́𝐝𝐢𝐤𝐮, 𝐟𝐚𝐥𝐭𝐚 𝐩𝐫𝐨𝐟𝐢𝐬𝐢𝐨𝐧𝐚́𝐥 𝐬𝐚𝐮́𝐝𝐞 𝐧𝐨 𝐟𝐚𝐥𝐭𝐚 𝐤𝐚𝐩𝐚𝐬𝐢𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐢𝐧𝐬𝐭𝐢𝐭𝐮𝐬𝐢𝐨𝐧𝐚́𝐥 𝐢𝐡𝐚 𝐬𝐞𝐢𝐭𝐨́𝐫 𝐬𝐚𝐮́𝐝𝐞. 𝐂𝐮𝐛𝐚, 𝐡𝐨 𝐥𝐢𝐝𝐞𝐫𝐚𝐧𝐬𝐚 𝐅𝐢𝐝𝐞𝐥 𝐂𝐚𝐬𝐭𝐫𝐨, 𝐡𝐚𝐭𝐮𝐝𝐮 𝐩𝐫𝐨𝐧𝐭𝐢𝐝𝐚𝐮𝐧 𝐚𝐭𝐮 𝐚𝐣𝐮𝐝𝐚 𝐓𝐢𝐦𝐨𝐫-𝐋𝐞𝐬𝐭𝐞,” Ramos-Horta esplika.
Hosi kooperasaun ne’e, Cuba haruka profisionál saúde mai Timor-Leste no simu joven Timoroan sira atu estuda medisina iha Cuba.
Prezidente subliña katak, kontribuisaun Cuba la’ós de’it liu-hosi haruka médiku mai Timor-Leste, maibé importante liu maka ajuda forma rekursu umanu Timoroan rasik, hodi hametin kapasidade sistema saúde nasionál.
Médiku Timoroan sira ne’ebé hetan formasaun iha Cuba ohin loron sai parte importante hosi sistema saúde nasionál no servisu iha ospitál, sentru saúde no komunidade sira iha rai-laran.
Ramos-Horta mós apresia servisu profisionál saúde Cuba sira iha Timor-Leste, ne’ebé la’ós de’it fó tratamentu bá pasiente, maibé fahe koñesimentu no esperiénsia bá médiku, enfermeiru no tékniku Timoroan sira.
Iha 2010, Timor-Leste fó Grande Colar da Ordem de Timor-Leste bá Fidel Castro, nu’udár forma rekoñesimentu bá nia kontribuisaun ba Timor-Leste, liuliu iha área saúde no edukasaun.
Iha 2025, Ramos-Horta fó rekoñesimentu bá médiku Cubanu na’in-66 ne’ebé remata sira-nia misaun iha Timor-Leste, tanba sira-nia servisu iha komunidade no kontribuisaun bá formasaun profisionál saúde Timoroan.
Iha fatin hanesan Embaixadora Repúblika Cuba iha Timor-Leste, Grisel Alina Aldama Inniss, hateten relasaun entre Cuba ho Timor-Leste ho baze mai-hosi solidariedade, amizade no apoiu bá luta povu rua kona-bá soberania no autodeterminasaun.
Embaixadora ne’e konsidera fatin komemorasaun, Arquivu no Muzeu Rezisténsia Timorense, iha signifikadu espesiál tanba prezerva memória luta povu Timor-Leste bá ukun-rasik no dignidade nasionál.
Tuir Embaixadora, istória Cuba no Timor-Leste iha valór sira hanesan defeza soberania, autodeterminasaun no solidariedade entre povu sira.
Vizaun Fidel Castro kona-bá relasaun Cuba ho Ázia no Oseánia, inklui nia konfiansa katak Timor-Leste iha futuru ida-ne’ebé bo’ot iha rejiaun.
Liu-hosi kooperasaun Cuba–Timor-Leste, to’o agora, Cuba kontribui ona formasaun médiku Timoroan hamutuk besik 1.500, no profisionál saúde Cuba sira mós presta servisu iha Timor-Leste.
Tuir dadus, kooperasaun iha área saúde to’o agora médiku sira salva vida hamutuk 55.501, halo operasaun bá ema na’in 171.571 , atende inan sira ne’ebé partus hamutuk 117.828 no konsulta médika bá pasiente hamutuk 16.283.631.
Liu-hosi númeru sira ne’e, buat ne’ebé importante liu maka Timoroan sira ne’ebé hetan oportunidade atu estuda no forma-an iha Cuba, no solidariedade ne’ebé realiza iha forma konkreta.
Kooperasaun rua-ne’e mós habelar iha área edukasaun, agrikultura, desportu, alfabetizasaun no formasaun bá espesialista sira.
“𝐒𝐨𝐥𝐢𝐝𝐚𝐫𝐢𝐞𝐝𝐚𝐝𝐞 𝐞𝐧𝐭𝐫𝐞 𝐢𝐭𝐚-𝐧𝐢𝐚 𝐩𝐨𝐯𝐮 𝐬𝐢𝐫𝐚 𝐥𝐚’𝐨́𝐬 𝐝𝐞’𝐢𝐭 𝐝𝐞𝐤𝐥𝐚𝐫𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐢𝐝𝐚, 𝐧𝐞’𝐞 𝐩𝐫𝐚́𝐭𝐢𝐤𝐚 𝐢𝐝𝐚 𝐧𝐨 𝐫𝐞𝐚𝐥𝐢𝐳𝐚𝐬𝐚𝐮𝐧 𝐤𝐨𝐧𝐤𝐫𝐞𝐭𝐚 𝐢𝐝𝐚,” Embaixadora ne’e hateten.
Fidel Castro lidera Revolusaun Cuba ne’ebé sobu governu Fulgencio Batista iha 1959. Depois, nia sai Primeiru-Ministru no lidera Cuba durante dékada barak, transforma nasaun ne’e sai Estadu sosialista no dezenvolve relasaun besik ho União Soviétika durante Guerra Fria.
Nia sai mós figura importante iha polítika internasionál, ho polítika ne’ebé fó énfaze bá edukasaun, alfabetizasaun, saúde públika no formasaun profisionál.
Maibé, nia lideransa mós hetan krítika internasionál kona-bá restrisaun liberdade polítika, sensura no tratamentu bá opositores.
Bá Timor-Leste, legadu Fidel Castro no Cuba liga liu-liu ho kooperasaun iha área saúde no edukasaun, ne’ebé kontribui bá formasaun profisionál Timoroan no hametin kapasidade rekursu umanu nasaun nian.
Komemorasaun centenáriu Fidel Castro sai nu’udár momentu atu lembra nia kontribuisaun no, iha tempu hanesan, reafirma amizade, solidariedade no kooperasaun entre povu Cuba ho Timor-Leste.
Partisipa iha serimónia ne’e Primeiru-Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão, membru Governu sira, diplomata sira, akadémiku, Brigada Médika Kubana no estudante Medisina Jerál Universidade Nasionál Timor Lorosa’e.
Writer: MEILANA, Evangelisto Santos
  • Share

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

error: Content is protected !!